Turisti tu mieria aj kvôli „ceste trolov“. V roku 1963 ju slávnostne otvoril kráľ Haakon VII. Jazda po tejto ceste je úžasná a jej 10 percentné stúpanie s 11 ostrými zákrutami je výzva aj pre cyklistov. Z výšky 820 metrov padá naprieč cestou 320 metrový vodopád, ktorý Vás v prípade otvoreného okna na aute príjemne osvieži.
Je tu veľmi veľa ľudí a nájsť miesto na kemping sa najskôr javí ako nemožné. Po turistickej ceste sme zašli trošku ďalej a nakoniec nachádzame najlepšie miesto na spanie počas tohto nórskeho dobrodružstva. Nik tu nie je a my si užívame výhľad do údolia na okolité hory.
Nasledujúci deň plánujeme krátku prechádzku, z ktorej sa opäť vykľula celkom náročná túra k sedlu Stabbeskaret. Cez snehové a kamenné polia, okolo stále zamrznutých jazier sme dorazili na úbočie skaly, z ktorej máme výhľad na Trollveggen. Tá stena je tak vysoká, že nie je možné ju ani celú vidieť. Jej úpätie je ponorené do inverzie.
Po rýchlom obede sa presúvame do mestečka Andalsnes, kde končí jeden z najznámejších trekov, Romsdalseggen Ridge. Na začiatku treku je potrebné zobrať autobus. Desať minútová cesta k parkovisku Vengedalen vyjde na 25 Eur. Rozhodli sme sa, že si tento trek trošku prispôsobíme. Do Vengedalen ideme autom, kde máme v pláne prespať. Nájsť miesto na spanie je celkom komplikované, pretože všetko je podmočené. Nakoniec spíme v 5% sklone a ráno sa prebúdzame v polke stanu. Spali sme však až do pol deviatej, takže až taká hrozná noc to nebola. Bohužiaľ nás dobehol turistický autobus a z romantickej samoty sú tu zrazu desiatky turistov. Čaká nás naozaj strmý výstup až na horu Mjølvafjellet a výhľady do údolia, na hory a fjord Romsdalsfjorden. Je ťažké vybrať najkrajšiu túru v Nórsku, ale táto bolo pre mňa asi tá naj.
Blížime sa ku koncu tohto výletu a presúvame sa na západ, kúsok od mesta Bergen. Turistov je tu čoraz viac, počasie je oveľa slnečnejšie a teplota stúpa k 30. Posledná túra je tzv. Trolltunga, alebo Trolov jazyk. Tento trek pred rokmi nikoho moc nezaujímal, až kým sa fotky nezačali zobrazovať na Instagrame. Za posledných 10 rokov tu turizmus vzrástol niekoľkonásobne. Jedná sa o veľmi dlhú túru, ktorú odporúčam rozdeliť na dva dni. My prespávame na hrebeni s nádherným výhľadom na fjord a k Trolltunga to máme už len dva kilometre. To znamená, že tam prídeme na druhý deň skoro ráno. Nakoniec sme dorazili o siedmej a už tu bolo pár ľudí, čakajúcich na fotku. Cestou späť k parkovisku to však stretávame davy ľudí a som veľmi rád, že sme sa tomu šialenstvu vyhli.
Nórske dobrodružstvo sa blíži ku koncu a po 10 dňoch intenzívneho cestovania, kedy sme len spali, chodili, jedli a šoférovali sa tešíme domov. Nórsko je úchvatná krajina, kde stále môžete zažiť divokú prírodu o ktorú sa Nóri vzorne starajú. Pre mňa osobne to bola zaujímavá kombinácia Kanady a Patagónie. Rozdiel je v tom, že Nórsko je ďaleko viac dostupné. Všetkým nadšencom turistiky, kempovania a prírody toto miesto rozhodne odporúčam.
Článek sepsal Marcel Fronko
